Otcova roľa Pokojný večer na vŕšky padal, na sivé polia. V poslednom lúči starootcovská horela roľa. Z cudziny tulák kročil som na ňu bázlivou nohou. Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. Strnište suché na vlhkých hrudách pod nohou praská. Zdá sa, že ktosi vedľa mňa kráča - na čele...

Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia, ponad vysoké hory, ponad rovné polia; preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, sadli tam za pomedzím slovenského rodu. Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. Pod tým hradom Riman—cár zastal si táborom: belia sa...